Bratislava/Hatalov
30. augusta (TASR) - Slovensko-poľskému archeologickému tímu sa v obci
Hatalov v okrese Michalovce v lokalite Ridziny podaril mimoriadny nález.
Pri výskume mohylových násypov objavili veľmi dobre zachované kostrové
pozostatky muža vo veku 16 až 18 rokov. Podľa archeológov bol
príslušníkom najstaršieho indoeurópskeho obyvateľstva jamovej kultúry z
obdobia rokov 3300 až 2600 pred naším letopočtom. Ako TASR informovala
Katarína Gáliková z Referátu pre komunikáciu a médiá Slovenskej akadémie
vied (SAV), výskum v Hatalove priniesol prvý nespochybniteľný dôkaz o
pobyte tohto ľudu aj na našom území.
Archeologický výskum násypu pri Hatalove sa začal v roku 2024. Výkopovým
prácam predchádzal nedeštruktívny geofyzikálny prieskum. "Mohyla
mala pôvodne priemer 22 metrov, ohraničená bola žľabom širokým do
štyroch metrov a v jej strede sa zobrazovala hrobová jama. Okrem
objavených kostrových pozostatkov sme v okolí hrobu a čiastočne aj v
jeho výplni našli zuhoľnatenú drevenú konštrukciu, ktorej účelom bolo
prekrytie hrobovej jamy," približuje detaily náleziska Eva Horváthová z Archeologického ústavu SAV.
Pri datovaní nálezu sa odborníci zhodli, že išlo o reprezentanta
spoločenskej elity tzv. jamovej kultúry. Potvrdzuje to nielen rozsah
mohylového násypu, ale aj konštrukcia hrobovej jamy s drevenými prvkami,
spôsob uloženia mŕtveho v polohe na chrbte s nohami pokrčenými v
kolenách smerujúcimi nahor a výskyt červeného farbiva pri tele
pochovaného.
Výskumníci pri práci využívajú aj najmodernejšie prírodovedné metódy,
napríklad molekulárnu genetiku, rádiouhlíkové datovanie, izotopové
analýzy stroncia, kyslíka a dusíka, na základe ktorých bude možné určiť
presídľovanie za života skúmaného jedinca a zloženie jeho stravy.
"Takto získané údaje nám pomôžu lepšie posúdiť archeologický materiál
z preskúmaných mohýl. Dáta budeme môcť využiť aj pri riešení
geograficky a kultúrne širšie ponímaných tém súvisiacich s výskumom
chronológie, genézy, stepných vplyvov a zásahov cudzieho obyvateľstva
jamovej kultúry a kultúry so šnúrovou keramikou do regiónov
severopotiskej oblasti," vysvetľuje vedkyňa.
Pôvodné územie tohto obyvateľstva sa nachádzalo medzi Donom a Volgou. Zo
stepnej oblasti sa od pobrežia Čierneho mora následne presunulo pozdĺž
Dunaja a Tisy až na Panónsku nížinu. Praktizovali kočovný spôsob života
pod vedením náčelníckych skupín. Hospodárstvo jamovej kultúry bolo
založené na chove zvierat, rybolove a zberateľstve. Na prepravu
používali kolesové vozy.
"Štúdie vzoriek DNA získaných z kostí jedincov jamovej kultúry
naznačujú, že táto spoločnosť spôsobila zmenu genetickej štruktúry
obyvateľstva v Európe," zdôrazňuje archeologička.
O dynamických procesoch súvisiacich s využitím mohylového násypu v
Hatalove aj v nasledujúcich vývojových obdobiach svedčia nálezy kultúry
Nyírség-Zatín z neskorého eneolitu, radové pohrebisko koštianskej
kultúry zo staršej bronzovej doby, ako aj pec určená na vypaľovanie
keramiky z mladšej rímskej doby.
Výskum je súčasťou projektu Národného centra vied Poľskej republiky.
Odborníci z Archeologického ústavu SAV v spolupráci s kolegami z Poľskej
akadémie vied od roku 2021 skúmajú stepné vplyvy v karpatskom pásme v
treťom tisícročí pred n. l. Zamerali sa na viaceré vopred vytypované
mohylové násypy v krajine Východoslovenskej nížiny a doposiaľ preskúmali
päť z nich.